Kladenie si otázky kam patríme/nepatríme, resp. chceme patriť/nepatriť je niečo čo by sme mohli považovať za štandardnú súčasť európskeho bytia. Európska a západná identita bola a je bytostne dialogická, nehotová, zároveň kritická voči sebe samej. Pochybujeme sami o sebe, aby sme pokračovali na dobrodružnej ceste, na ktorej sa rodí sebavedomie slobodných jednotlivcov a národov, píše Petr Hlaváček. Je táto nesamozrejmosť či neurčitosť, ako akási vnútorná dynamika starého kontinentu zdrojom neustálych kríz, resp. je údelom Západu byť v stave permanentnej krízy? Aké rôzne významy sú obsiahnuté v slove „Západ“? Kam ukazuje strelka mentálneho kompasu strednej Európy? Sú panslavistické nálady niečím, čo nás od Západu kultúrne vzďaľuje, alebo sme historicky a kultúrne natrvalo ukotvení v západnom spôsobe existencie. Akú zmenu čaká Západ po konflikte na Ukrajine? Na tieto a ďalšie otázky budú odpovedať Miroslav Marcelli, Peter Michalovič a Marek Debnár.