Zygmunt Bauman (1925-2017), pôvodom poľský filozof a sociológ sa vo svojom diele zaoberal najmä otázkou premeny spoločnosti z tkzv. „tvrdej“ modernity na „tekutú“. „Tvrdej“ modernite (začína osvietenstvom), môžeme rozumieť ako snahe o odstránenie neznámeho, neistoty, o ovládnutie prírody, racionálne uchopenie sveta, kategorizácii či byrokratizácii. Táto pevnosť, ako vlastnosť telies, ktoré odolávajú času sa však v globalizovanom a rýchlo meniacom sa svete zdá byť neudržateľnou. Tekutosť je atribútom postmodernej konzumnej spoločnosti, ktorej smerovanie a budúcnosť je nejasná, ťažko predpovedateľná, čo prirodzene u časti, najmä prekarizovanej populácie vyvoláva strach. Aký odkaz nám zanechal tento vplyvný svetový mysliteľ? O jeho „tekutej spoločnosti“ sa budeme rozprávať so sociologičkou Zuzanou Kusou a filozofom Dušanom Hruškom.